Zakladateľ filozofickej antropológie Max Scheler (1874 - 1928) so zreteľom na rozsiahle narastanie vedeckých poznatkov o jednotlivých stránkach človeka bol presvedčený, že "nikdy predtým neboli názory na podstatu a pôvod človeka neistejšie, neurčitejšie a rozdielnejšie než v súčasnosti...keď človek už nevie. Dospeli sme do štádia, keď sa stal človek sám sebe úplne ,problematickým´." Od čias tohto výroku jednotlivé poznatky o človeku sa zmnohonásobili a znemožnili vytvoriť obraz "celistvého človeka", syntézu poznatkov. Autorka sa pokúša odpovedať na výzvu vytvoriť obraz celistvého človeka jednak tým, že načrtáva metodologickú epistému pojmov celistvosť, všestrannosť, jednak z dejín filozofie naznačuje utváranie obrazov človeka komplexnými kategóriami duchovnos- ti napríklad zmyslu, šťastia, Boha v teologizujúcich koncepciach človeka a reflexiou mystickej skúsenosti v jej teistickej i v neteistickej interpretácii.