Dvadsiate tretie číslo Almanachu Slováci v Poľsku je venované viacerým témam z dejín i súčasnosti severného Spiša a hornej Oravy. O živote v siedmich zamagurských farnostiach v polovici 17. storočia sa môžete dozvedieť viac zo štúdie Pálfalvajova kanonická vizitácia farností Vyšné a Nižné Lapše, Tribš, Matiašovce, Lechnica, Hanušovce a Veľká Lesná z pera vysokoškolskej pedagogičky, klasickej filologičky a prekladateľky Kataríny Karabovej. Pohľad priamo do jedného z kresťanských chrámov na Orave prináša štúdia riaditeľa Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, archeológa a umenovedca Michala Čajku pod názvom Zaniknutý drevený kostol svätej Anny v Chyžnom. Do dvadsiateho storočia nás zavedie štúdia Nižné a Vyšné Lapše v rokoch 1939 – 1945, v ktorej historik a genealóg Eduard Laincz predstavuje dejinný vývoj spomínaných obcí v období, kedy boli súčasťou Slovenskej republiky. Zaujímavou témou používania slovenského jazyka na multilingválnom teritóriu Spiša a Oravy v Poľskej republike sa zaoberá diplomat, jazykovedec a publicista Marián Servátka vo svojej štúdii Výsledky doterajšieho bádania slovenského jazyka v Poľsku. V rubrike Osobnosti pripomína historička a publicistka Milica Majeriková-Molitoris v štúdii „Vznešený mecén slovenského národa“ Tomáš Červeň z Chyžného na Orave jednu z najvýznamnejších osobností hornej Oravy, veľprepošta Banskobystrickej kapituly, zakladateľa a prvého pokladníka Matice slovenskej, slovenského národného činiteľa, mecenáša a filantropa. Súčasťou Almanachu je aj rozsiahla polemika „Či Orava pamätá?“ Je výstava vo Veľkej Lipnici kultivovaním alebo falšovaním historickej pamäti? z pera generálneho tajomníka Slovákov v Poľsku a historika Ľudomíra Molitorisa, ktorá reaguje na výstavu a publikáciu s rovnomenným názvom. Záver publikácie tvorí recenzia a tradičné pripomienky významných a pripomenutia hodných výročí, pripadajúcich na rok 2023. Nechýba ani príloha, ktorou je tentokrát zberateľská karta s podobizňou a údajmi spomínaného Tomáša Červeňa. Slovenský a poľský text