Monografia sa zaoberá metódami primárneho a sekundárneho znižovania mechanického kmitania a akustického vlnenia (kmitania). Vychádza z najnovších poznatkov, informácii a teoreticko-experimentálnych výskumov z oblasti vibroakustickej diagnostiky mechanických sústav a monitorovania ich stavu, vibroizolácie a ukladania strojov a konštrukcií a pasívnych metód znižovania hluku. Zahŕňa aj teoretické poznatky šírenia sa vibroakustického vlnenia tuhým prostredím a akustického vlnenia tekutinami, princípy absorpcie vibroakustickej energie materiálmi ako aj prístrojovú techniku a metódy merania dynamického zaťaženia mechanických sústav, konštrukcií, človeka a okolia. Jej obsah sleduje požiadavky legislatívnych dokumentov EÚ (smernice), legislatívu SR a medzinárodné a európske normy zamerané na znižovanie dynamického zaťaženia strojov, strojových zariadení, mechanických sústav, konštrukcií a okolitého prostredia. Uvedené metódy vedú k znižovaniu nebezpečenstva poškodzovania zdravia človeka, k zvýšeniu jeho bezpečnosti, pohody a optimálnej výkonnosti. Monografia je určená vysokoškolským učiteľom, študentom technických a prírodovedných univerzít, odborníkom - špecialistom zaoberajúcim sa znižovaním dynamického zaťaženia mechanických sústav a okolitého prostredia, ako aj širšej odbornej verejnosti. Všeobecný výklad teórie sa spája s technickými aplikáciami, a preto má využitie aj v technickej praxi. Fyzikálnu podstatu (mechanického) kmitania konštrukcií a konštrukčných prvkov a akustické vlnenie (kmitanie) nemožno od seba oddeliť. Ak v ľubovoľnej konštrukcii sa vybudí mechanické kmitanie, toto kmitanie vybudí akustické vlnenie (kmitanie), ktoré pri dostatočnej amplitúde vnímame ako zvuk, alebo hluk. Čím bude väčšia amplitúda a plocha kmitajúceho povrchu, tým sa bude do okolia emitovať aj väčšie množstvo akustickej energie. Preto sa publikácia viac zameriava na metódy znižovania hluku prostredníctvom znižovania amplitúdy mechanického kmitania, ktoré je hlavným zdrojom vybudenia hlukových emisií.