Existujú teplovzdušné balóny letiace nocou, nefunkčné airbagy, zmeškané Elvisove koncerty. Existuje aj samota, chlad a siréna záchranky, ktorá akoby sa vždy ponáhľala po niečo v nás. V zbierke zdanlivo izolovaných poviedok sa vnútorné súvislosti vynárajú postupne. Harstad podmanivo píše o univerzálnych ľudských pocitoch, zvlášť o osamelosti. V jeho textoch cítiť drsnosť, smútok, ale i jemnosť a nehu. Najmä však vraví, že treba vydržať – ty úžasný, jedinečný človek. Existujú totiž aj ľudia, ktorých možno milovať, priatelia, ktorí čakajú. Raz sa to obráti.