Do tohto zväzku sme zhrnuli posledné a málo známe Jesenského prózy zo 40. rokov 20. storočia, v ktorých autor satiricky reaguje na zmenené spoločensko-politické pomery. Keď mu r. 1935 vyšla zbierka próz Zo starých časov, nestretla sa s veľkým ohlasom – „moderná“ doba sa totiž dozadu veľmi neohliadala. Jesenský však vedel podať svedectvo aj o „nových“ časoch, a to nielen ironicky úsmevné, ale aj svedecky otriasajúce. V poviedke Strach zachytil stiesňujúcu dobu Slovenského štátu s priam vizionárskou prenikavosťou – akoby tu predznamenával aj povojnový komunizmus. Po historických skúsenostiach z totalít 20. storočia už vieme, že „nové“ nemusí vždy znamenať aj „lepšie“. „Starý“ Jesenský to vedel, videl a opísal už pred sedemdesiatimi rokmi.