Vrchného inšpektora Ledeckého z oddelenia vrážd Bratislavského riaditeľstva policajného zboru prenasledujú zlé sny a neusporiadaný súkromný život. K tomu má preveriť podozrenie z vraždy, ktoré na základe spravodajských informácií priniesol kolega z ekonomickej kriminálky. Pozná identitu možnej obete, ale nemá mŕtvolu. Ako objasniť vraždu, keď nemá telo? Navyše, ide vôbec o vraždu? Nejde predsa len o preventívne zmiznutie príležitostného autičkára, ktorý má horúcu pôdu pod nohami, do teplejších krajov? Takmer súbežne s prvým prípadom preruší nádejne rozbehnutú poľovačku na srnca výbuch a požiar terénneho auta. V zhorenom vraku nájdu hasiči telo, ku ktorému policajti zatiaľ nepoznajú identitu... Rozbieha sa pátranie s cieľom priradiť meno k telu obete alebo nájsť telo k známemu menu. Tento prvý krok je nevyhnutným predpokladom na odhalenie vraha či vrahov. Ide o jeden prípad alebo len o zhodu náhod? Sú skutky prepojené alebo nesúvisia? Odpovede na tieto a ďalšie otázky, ktoré sa v príbehu reťazia, hľadá vrchný inšpektor Ledecký so svojím tímom posilneným o mladého nádejného kriminalistu Jakuba Koreisa. Obetavý a profesionálny prístup, ako aj neprofesionálne zlyhanie donútia kriminalistov využiť všetky dostupné formy operatívnej práce, až po nasadenie policajného agenta do takého nepriateľského prostredia, akým je ústav na výkon väzby. Vražda s pridanou hodnotou je kriminálny príbeh zo súčasnosti a voľne nadväzuje na autorovu prvotinu Krkavčí súd. Václav Neuer aj v tejto knihe zúročuje svoje skúsenosti z každodennej práce policajtov pri objasňovaní najzávažnejších zločinov a z fungovania podsvetia. Ukážka z textu Doráňanou tvárou dopadol na tvrdé, nahrubo opracované dosky nasiaknuté motorovým olejom. Odmalička sa motal medzi autami a rýpal sa v motoroch. Vône oleja a benzínu mal rád. Už dávno si však od nich odvykol. Na chvíľočku si predstavil, aké by bolo žiť ako obyčajný automechanik, za ktorého sa pred rokmi vyučil. Keď otvoril oči, videl, že k nemu pristúpil ten druhý. Pokúsil sa nadvihnúť hlavu, ale surovo mu na ňu stúpil a pritlačil mu ju k doskám. „Nie, preboha, prosím, nie,“ reval. Pochopil, o čom pred chvíľou debatovali. Toto je naozaj definitívny koniec, uvedomil si a z posledných síl sa vzchopil. Drôty, ktorými mal zviazané ruky, sa mu zaryli hlboko do zápästí. Jeho výkrik bol zmesou strachu, zúfalstva, beznádeje, ale aj bezmocného hnevu. Skôr vytušil ako videl, že ruka so zbraňou namierila na jeho nakrátko vystrihaný zátylok. Zostávali mu posledné zlomky sekúnd. A potom, akoby sa zrazu so všetkým zmieril, svaly v napätom tele sa mu uvoľnili a za okamih mu kdesi vnútri v hlave preblesklo ostré, prenikavo jasné svetlo. Bol mŕtvy skôr, než by mohol započuť zvuk výstrelu. Slovenský text