Slovanské kniežatstvá mali svoj stred, v ktorom sa nachádzala svätyňa (najprv pohanská potom kresťanská), sídlo kniežaťa, snem a trh. Knieža alebo iný vládca ovládal nielen tento stred, ale aj celú krajinu až po jej okraj, ktorý vyznačovali pohraničné hory a lesy, rieky, jazerá, močiare a pohraničné hrady. Veľká Morava sa od roku 833 skladala z Moravy a Nitrianska. Čo bolo príčinou prevahy Moravy nad Nitrianskom? Prečo moravský knieža v roku 833 vyhnal nitrianske knieža a nie naopak? Slovanským národom vládli vladykovia, kniežatá a kagani, Svätopluk, ktorý v rokoch 871 – 894 vládol Moravanom, bol knieža. Byzantská misia, ktorú viedli bratia Konštantín a Metod, pracovala v súlade so záujmami pápežskej kúrie. To umožnilo vznik veľkomoravskej cirkevnej provincie, podriadenej priamo pápežovi. V 9. a 10. storočí bolo v slovanskom svete niekoľko veľkých trhov. Rozkladali sa v podhradí najvýznamnejších hradov, kadiaľ prechádzali diaľkové cesty. Obchod si vyžiadali vznik peňazí. Prvé uhorské mince dal raziť kráľ Štefan I. na hrade Preslava (v dnešnej Bratislave). Kniežacia a neskôr kráľovská moc sa opierala o hrady a vojenskú dužinu. Najvýznamnejšími družiníkmi boli župani. V knihe sa dozvieme o županoch nielen na Veľkej Morave a v Uhorsku ale aj v českých krajinách a v Chorvátsku.