Aneta Beňková po knižnom debute „Vôňa kameňa“ aj vo svojej druhej básnickej zbierke „V osnovách dažďa“ citlivo vypovedá o svojom vnútornom svete, zviditeľňuje ho vo veršoch a tak účinne testuje významové polia. Zároveň vedie s čitateľom tichý dialóg medzi rozumom a emóciou. Prednosťou jej básnickej tvorby je schopnosť povýšiť všednosť a obyčajnosť a vo vzájomnom prepojení nasmerovať ich do originálnej lyrickej výpovede.