Kniha sa zameriava na rekonštrukciu existencie a zániku inštitucionálneho sociologického skúmania svetonázoru a náboženstva na Slovensku, ktoré bolo v rokoch 1960 1990 spojené s existenciou Ústavu vedeckého ateizmu SAV a jeho predchodcov. Opiera sa o kritickú analýzu charakteru takéhoto vedeckého poľa v čase štátneho socializmu a okolností, ktoré viedli v čase zmeny politického režimu v roku 1989 k zániku nie len konkrétneho pracoviska, ale aj ku koncu inštitucionalizovaného skúmania náboženského a svetonázorového života na Slovensku. Zatiaľčo prienik profilu a zamerania vedeckého pracoviska s politickou mocou bol pre rozvoj a možnosti novovytváranej vednej disciplíny silným faktorom jeho etablovania sa v akademických štruktúrach, zmena politickej moci a celkového charakteru politického režimu znamenala aj koniec jednej vednej subdisciplíny s celou jej infraštruktúrou a výsledkami a to bez akejkoľvek kontinuity v nových politických podmienkach. Jadrom knihy sú biografické a zároveň expertné rozhovory s troma bývalými pracovníkmi Ústavu vedeckého ateizmu SAV (1971-1990), z ktorých každý ukazuje inú životnú cestu k sociologickému a vedeckému skúmaniu náboženstva na Slovensku. Každý z rozhovorov prináša aj inú predstavu o vede a sociológii, pričom každý z nich zohral aj inú úlohu pri zakladaní inštitucionalizovanej sociológie náboženstva na Slovensku. To, čo ich všetkých spája je, že sa rôznym spôsobom snažili a aj rozvíjali istú podobu sociológie náboženstva. Hoci z hľadiska veku ide o príslušníkov dvoch generácií vedcov, v rámci inštitucionalizácie subdisciplíny je možno hovoriť až o troch generáciách vedcov. V knihe sú rozhovory usporiadané v poradí, v akom je možné chápať tri generácie postupnej inštitucionalizácie sociológie náboženstva. Kritickú analýzu formovania a zániku poľa vedeckého skúmania náboženstva dopĺňajú prílohy, ktoré ilustrujú viaceré súvislosti fungovania tejto disciplíny a obrazové prílohy ilustrujúce jednu podobu práce v skúmanej téme.