Ukážka z knihy: Ukazuje sa, že na prístrojoch výskumníkov existujú predsa len stopy mimozmyslového pôsobenia. Aj keď ja osobne sa staviam veľmi skepticky k možnosti štúdia podobných fenoménov prostredníctvom tradičnej vedeckej praxe a tiež som skeptický k tomu, že je možné dopátrať sa takto podstaty javu. Veď ľudia, ktorí vykonávajú výskumy, majú obzvlášť silne vyvinutú ľavú mozgovú pologuľu, ktorá si uzurpuje právo na celý mozog. Taká ľavá pologuľa "nechce" rovnoprávnosť s pravou pologuľou a bez boja sa svojich pozícií nevzdá. Blokuje informáciu, ktorá prechádza kanálom intuície, a či ju aj pustí do vedomia človeka, snaží sa odseknúť teóriu a prvotný zdroj fenoménu. Dokonca ani vynikajúci Edgar Cayce, jeden z najznamenitejších liečiteľov dvadsiateho storočia, nevedel nič o mechanizme, ktorý používal na liečenie. Vstúpil do tranzu a diagnostikoval choroby pacientov, ktoré nikdy nevidel, a poskytoval tisícom pacientov návody na liečenie. Cayce nemal lekárske vzdelanie a bol vystavený útokom lekárskej verejnosti, nehľadiac na to, že komisia Americkej spoločnosti klinických výskumov preskúmala sto jeho diagnóz a priznala, že sú všetky bezchybné. Navyše Cayce v šiestich prípadoch zavrhol diagnózy odborníkov, ktorí vyžadovali operačný zásah, a fakticky pacientov zachránil pred neoprávnenými operáciami... Ľudia, ktorým sa otvorí biopočítač, menia charakter svojho myslenia - začínajú aktívne myslieť v obrazoch, čo je veľmi ekonomické. Je to spojené predovšetkým s pravou mozgovou pologuľou. Je zaujímavé, že vynikajúci ľudia po zranení pravej pologule nenachádzali vo svojej práci originálne riešenie, hoci si plne udržali schopnosť logicky myslieť...