Hélene Destréeovej, bezdetnej učiteľke biológie, sa akosi nepozdáva psychický stav jej dvanásťročného žiaka Théa. Vysvitne, že chlapec dlhodobo trpí pre rozvod rodičov a tajne sa uchyľuje k alkoholu spolu so spolužiakom Mathisom. Mathisovej matke Cécile sa jej predstava usporiadanej rodiny rozpadá, keď odhalí manželovu temnú stránku. Všetci potrebujú pochopenie a pomoc, kým nie je neskoro… Román Spojenia je zdanlivo jednoduchý, no má mnoho významov. Popri príbehu o alkoholizme adolescentov tu autorka suverénne rozohráva vzťahy medzi manželmi nepostrehnuteľné voľným okom, skryté životy dospelých, traumy z detstva, genetické prepojenia, väzby medzi rodičmi a deťmi najmä po rozpade manželstva, dôsledky správania nefungujúcich rodičov na ich deti, slepotu a neochotu okolia, spoločenské predsudky a zábrany, sociálne vylúčenie v dôsledku nezamestnanosti. Majstrovsky tak obnažuje stav súčasnej spoločnosti, generujúci mnohé osobné nešťastia a tragédie. Hrdinami tejto silnej, intenzívnej i temnej knihy so svetielkom nádeje sú naši súčasníci, ľudia, akých nájdeme všade okolo seba. Príbeh svedčí o tom, že príčinou zla a tragických osudov nebývajú len vojny, prírodné katastrofy, choroby a iné, väčšinou ťažko ovplyvniteľné zásahy „zhora“, ale spôsobujú si ich ľudia sami svojou ľahostajnosťou, lenivosťou, sebectvom, slabosťou či nepochopením. Sú to neviditeľné väzby spájajúce nás s inými ľuďmi – so živými či s mŕtvymi. Sú to sľuby bez ozveny, ktoré sme si šepkali, spojenectvá bez slov, dohody uzavreté najčastejšie medzi nami samými, príkazy prijaté bez toho, aby sme ich počuli, podlžnosti uchovávané v najtajnejších záhyboch pamäti. Sú to zákony z detstva, driemajúce niekde hlboko v našich telách, hodnoty, ktorým vďačíme za to, že chodíme vzpriamení, základy umožňujúce nám vzdorovať, nečitateľné zásady, ktoré nás rozhlodávajú a uzatvárajú do seba. Naše krídla i naše putá. Sú to odrazové mostíky umocňujúce naše schopnosti i hroby, do ktorých pochovávame naše sny. Toto je popis