V tomto príbehu nie je žiadna pozitívna postava. Všetci klamú, podvádzajú, taja svoju minulosť, manipulujú, niektorí dokonca aj vraždia. Pre peniaze, politickú moc, nové územia, ale aj rasizmus, žiarlivosť, nenaplnenú lásku, fanatizmus, problematické detstvo a vlastnú nevyrovnanosť. Tento príbeh sa odohráva v Izraeli v nedávnej minulosti, ale mohol by sa odohrávať kdekoľvek a kedykoľvek. Je to rozprávanie o ľuďoch, ktorí nerobia žiadne hrdinské činy, len chcú prežiť. Spúšťajú tak reťaz udalostí s fatálnymi dôsledkami a sami sa stávajú ich obeťami. Bojujú medzi sebou aj so svojimi démonmi, ale nevíťazí nikto. Zostáva len spálená zem. Doslova aj symbolicky. Ukážka z textu Neta ležala v posteli na ženskej klinike. Dedo povedal, že nemajú čas čakať. Umelé oplodnenie je najistejšie. Už nie je najmladšia. Cítila sa ako pokusný králik. Celá procedúra jej bola nepríjemná, Dudi pri nej nebol, lebo mal povinnosti v osade. Predstavovala si, že tak ako ona sa musí cítiť žena po znásilnení. Ľutovala, že sa dala na toto nahovoriť. Pochybovala o tom už ráno cestou v aute, keď ju dedo doviezol na kliniku. No nevládala mu odporovať. Zase by ho sklamala a to bolo horšie ako ten ponižujúci zákrok. Ešteže jej vybavili samostatnú izbu. Mohla sa tam v tichosti vyrevať. Strávi tu noc a na druhý deň pôjde do osady za Dudim. Tak veľmi ako pochybovala o tom dieťati, pochybovala aj o Dudim. Posledné dni sa k nej správal zvláštne, stále vysedával v Jeruzaleme. V osade sa hovorilo, že pôjde do politiky, že rabín Holtzman z neho urobí najprv poslanca, a ak Boh dá, tak aj ministra. Ženy v osade sa na Netu pozerali so závisťou. Ona mala šancu sa niekam posunúť, presťahovať sa do Jeruzalema. Uznávali však aj to, že ony nepochádzajú z takej slávnej dynastie. Báli sa preto k nej priblížiť a ona veľmi trpela. Opäť bola sama, tak ako v kibuci. A bola si istá, že to dieťa, ktoré možno vzíde z tej procedúry, jej samotu prekonať nepomôže.