Sherlock Holmes, podobne ako mnohí veľkí umelci, žil pre samo svoje umenie a často odmietol pomôcť boháčom a mocným tohto sveta, ak v ňom ich prípad neprebudil záujem. Na druhej strane obetoval týždne tej najintenzívnejšej práce záležitostiam obyčajných ľudí, ak sa ich prípady vyznačovali čímsi zvláštnym alebo dramatickým, čo prebúdzalo jeho predstavivosť a čo bolo výzvou pre jeho mimoriadne schopnosti. Jeho neustále sa šíriaca povesť prinášala so sebou aj čoraz rozsiahlejšiu prax a z detektíva sa stal veľmi zamestnaný človek. Doktor Watson vo svojich zápiskoch uchoval podrobnú dokumentáciu o prípadoch, ktoré spolu riešili, a ako sám otvorene priznáva, z toho obrovského množstva je preňho mimoriadne ťažké vybrať tie, ktoré si zaslúžia zverejnenie. Podkladom pre drobné príbehy v zbierke poviedok Návrat Sherlocka Holmesa sa nakoniec stali kauzy, ktoré vzbudili záujem ani nie tak brutalitou zločinu, tvoriaceho ich jadro, ale skôr dômyselnosťou a dramatickosťou ich riešenia.