V roku 1964 nemecký profesor práva Ernst-Wolfgang Böckenförde vyslovil slávnu vetu: Slobodný, sekularizovaný štát žije z predpokladov, ktoré sám nemôže garantovať. Táto veta sa nazýva Böckenfördeho diktum. Je to E = mc2 vedy o štáte a práve. Vyjadruje v nej myšlienku sprevádzajúcu európske hľadanie vlastnej identity počas predchádzajúcich dvoch storočí. Od mnohých ostatných, ktorí nastolili a stále nastoľujú otázky kultúrnych predpokladov formovania a fungovania demokratických inštitúcií, sa Böckenförde líši nielen pregnantnou formuláciou dikta, ale najmä tým, že ho postavil do centra svojich úvah a okolo neho vybudoval mohutnú myšlienkovú stavbu. Problémov, ktorým čelí slobodný sekularizovaný štát v 21. storočí, je podľa Böckenfördeho viacero súvisia najmä s jeho charakterom ako sekularizovaného a slobodného štátu, ktorý zaručuje základné práva a je založený na zásadách právneho štátu. Böckenförde formuluje otázku, odkiaľ slobodný sekularizovaný štát získava nosný étos, nenahraditeľný pre úspešné spolužitie a pre spoločenský systém založený na princípe slobody. Ďalej sa pýta, do akej miery môže tento štát zotrvať v garantovaní náboženskej slobody, náboženskej neutrality a rovnoprávnosti náboženských spoločenstiev, ktoré má pre neho konštitutívny význam, a to najmä s ohľadom na rastúci nábožensko-svetonázorový pluralizmus a vzrastajúcu migráciu, ak je súčasne závislý na určitej zažitej kultúre, nezriedka ovplyvnenej náboženskými tradíciami, ako pospolu spájajúcim základom. Áno, Böckenförde ponúka na položené otázky odpovede, avšak, nepredbiehajme a nechajme ich vysloviť samotnému autorovi. Jeho kniha Sekularizovaný štát. Jeho povaha, jeho zdôvodnenie a jeho problémy v 21. storočí vychádza v preklade Pavla Holländera v zavedenej edícii Exempla Iuris vydavateľstva Kalligram.