Monografia, predstavuje vstup do dôležitej, no na Slovensku nie dostatočne preskúmanej problematiky. Autori jednotlivých kapitol vo svojich textoch analyzujú rôzne aspekty komunikácie a vzťahov medzi generáciami v súčasných bratislavských rodinách, pričom svoje poznatky zasadzujú do komplexnejšieho rámca európskeho výskumu. Závery, ku ktorým dospeli, sú jednoznačné: generácie rodičov, detí a vnukov sa navzájom potrebujú. Chcú a musia kooperovať na úrovni spoločnosti, komunity alebo rodiny, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žijú v spoločnej domácnosti alebo bývajú oddelene. Každá generácia prináša do spoločného vzťahu vlastné skúsenosti, zručnosti, aj emócie. Fungujúca spoločnosť i rodina je výsledkom práve tejto spoločne zdieľanej rozmanitosti. Za najväčšiu výzvu pre budúce výskumy považujú autori zachytenie ambivalencie vzťahov a komunikácie medzi generáciami v súvislosti s konfliktami medzi nimi. Zistenia, ku ktorým dospeli, upozorňujú na zaujímavé trendy a súčasne otvárajú ďalšie otázky, ktoré bude potrebné preskúmať. Slovenský text