Kniha je výberom z autorových interpretačných esejí od 60. rokov až po súčasnosť. Marčokove prvolezecké čítania i konfrontácie s čítaním iných nás presviedčajú, že si nevystačíme s jedným spôsobom čítania či interpretácie. Jeho 35 čitateľských „reportáží" najrôznejších textov (od folklórnych až po postmoderné) nám ukazuje, že naším osudom je permanentné čítanie - aj tých istých diel - pre ktoré vynašiel novú metaforu - roz/čítavanie. Pre svoj hľadačský nepokoj by kniha mohla byť inšpiratívnym čítaním predovšetkým pre poslucháčov literatúry a stredoškolských profesorov, ale aj pre bežných čitateľov, ktorí majú záujem preniknúť do mágie písania a kultivovať svoj vzťah k literatúre.