Klúčovou témou sú pre Koškovú medziľudské – partnerské. Priateľské, rodinné vzťahy, ale aj medzigeneračné, zväčša nie ideálne, neposkytujúce pocity ľudskej prítomnosti alebo aspoň účasti... Hľadanie naplnenia vo vzťahoch sa stáva cieľom viacerých postáv v týchto poviedkach, niekde však ide o vzťahy založené na kalkulovaní, na egoizme, pretvárke, autorka vie byť v takom prípade k postavám kritická, ironizujúca, podrobujúca ich satire, no v iných prípadoch zároveň aj chápajúca, empatická, vie sa vcítiť do psychiky človeka v krízových situáciách, do vnútorného nedobrovoľne osamelého indivídua.

Etela Farkašová

Medzi poviedkami Hany Koškovej nájdeme aj texty, v ktorých sa zidealizovaná predstava v citovej oblasti mení na klam, túžba po nepravom vzťahu odkryje pravý, no nenávratne stratený vzťah (Medzi dvoma bratmi). Človek v autorkinom chápaní vôbec odmieta to, čo má cenu a váhu a so zastretým zrakom sa pachtí za chimérami. Zbierku poviedok Hany Koškovej pokladám za spoločensky aktuálnu, potrebnú a umelecky prepracovanú výpoveď.