Básnikovo vyrovnávanie sa so stratou matky tu neprebieha priamočiaro psychologicky, v zmysle freudovského termínu "Trauerarbeit" - "práce trúchlenia", "smútenia", resektíve ani nie tak postupmi a prostriedkami poeticky navodzovanej detenzie, lyrickým "vyrozprávaním", "vyspovedaním sa", ale v konečnom dôsledku skôr "semioticky". Do existencionálmeho kontextu, respektíve do individuálneho ľudského životného príbehu a čaasu sa tu premieta univerzálne historické, svetodejinné i celkové prírodné i kozmologické dianie a naopak, a to prostredníctvom obrázkových či motivických archetypov a symbolov.