Milčákov bilingválne, v reedícii publikovaný básnický text invenčne tematizuje tenziu medzi bolestne zakúšanými aspektmi skutočnosti a fikciou. Deficity skutočnosti vo vedomí autorovho básnického subjektu kompenzuje istá sebazáchovnosť a idealita fikcie, v reflexii čitateľa však zostáva znepokojujúci, obnažený existenčný „osteň“, tŕň bytia, bolesť zo straty všetkého, o čo človek v živote nakoniec prichádza. Ľudská krehkosť, jej hlboký zmysel, sa v zdanlivej indiferentnosti sveta premieta do obrazov s osudom zápasiacich zvierat (napríklad psa, líšky, drozda), ale aj nepoddajnej trávy, aby ničotu a existenčnú úzkosť v podobnom údele každého z nás aspoň na chvíľu prežiarila večnosť.