Saša je v manželstve nešťastná. Dusí v sebe odpor k vlastnému mužovi, no napriek všetkému vo vzťahu zotrváva, veď navonok sa niet na čo sťažovať. Za výbuchov prvých silvestrovských ohňostrojov sa jej život dramaticky zmení a ona vstupuje do nového roka vystrašená, s otázkou, na ktorú neexistuje odpoveď — Prečo ja? Doteraz zdravá žena sa ocitá na onkológii, odstrihnutá od svojich najbližších pre pandemické opatrenia. V hlave sa jej vynárajú najhoršie scenáre. Celý život sa starala o blaho ostatných, robila len to, čo sa od nej očakáva, a pritom si odopierala vlastné šťastie. Čo je však horšie, aj lásku. Dostane ešte šancu napraviť to? Ukážka z textu Kto nezažil, ten nevie, čo sa v takých prípadoch premelie v prvých minútach žene hlavou. Ani ja som si nič podobné nedokázala predstaviť, i keď som tieto príbehy, každý iný, a pritom rovnaký, neraz počula. Boli všade okolo mňa. Najprv v nich figurovali naše mamy, susedy, známe, neskôr už aj kamarátky alebo rovesníčky. A kto zažil, ten vie, že kým sa nepotvrdí, že ide o voľačo neškodné, stane sa hrčka stredobodom vesmíru, centrom všetkých myšlienok, ktoré majú len jedno vyústenie – čo keď dôjde na najhoršie? K panickému strachu sa pridruží akési šialené bilancovanie života, čo som stihla a čo nie, čo som urobila dobre a čo nie, čo som zažila a čo nie... Všetko sa odohráva v divokej rýchlosti preklepnuté otázkou „Prečo ja?“ Privolala som si ju? Som nevďačná? Môžem si za hrčku sama?