Kniha Pastierik na zlatom voze ponúka súbor dvadsiatich rozprávok - už publikovanú rozprávku Viktora Majerika Pastierik na zlatom voze a deväť doteraz nepublikovaných rozprávok z jeho pozostalosti, ako aj desať rozprávok pochádzajúcich z výskumnej činnosti Mariána Servátku na území zamagurských obcí, ktoré v roku 1920 pripadli Poľsku. Rozprávky pochádzajúce z oboch strán Zamaguria zberatelia zozbierali nielen v odlišných lokalitách, ale i v iných časových úsekoch. Kým Viktor Majerik ich získal v 60-tych rokoch minulého storočia počas svojho učiteľského pôsobenia vo Veľkej Lesnej a Haligovciach, Marián Servátka ich zozbieral koncom 70-tych rokov 20. storočia v dedinách Lapšanka, Nedeca, Jurgov, Vyšné Lapše, Fridman a Nová Belá.

Vydavateľstvo GORALINGA opätovne prizvalo k spolupráci osvedčeného ilustrátora Martina Kellenbergera. Pastierik na zlatom voze voľne nadväzuje na knihy rozprávok zo Zamaguria Vodníkove zlaté kačky a Kráľ hadov strážca pokladov.

AUTORI:
VIKTOR MAJERIK (*1930 †2004) – etnograf, folklorista, osvetár, učiteľ a kronikár celý svoj život zasvätil výskumu hmotnej i duchovnej kultúry Zamaguria. Je autorom stovky etnografických článkov s touto tematikou, spoluautorom viacerých regionálnych monografií a rozprávkových kníh. Odborne spolupracoval na desiatkach filmových projektov (napr. filmy režiséra Martina Slivku). Bol zakladateľom, umeleckým vedúcim a choreografom niekoľkých folklórnych súborov na Zamagurí. V roku 1980 mu minister kultúry Miroslav Válek udelil za jeho záslužnú činnosť vyznamenanie Zaslúžilý pracovník kultúry a v roku 2008 Mesto Spišská Stará Ves najvyššie vyznamenanie in memoriam Za významné tvorivé výsledky v oblasti kultúry. Vydavateľstvo GORALINGA pri príležitosti jeho nedožitých 80. narodenín vydalo pamätnicu s názvom Doživotná umiestnenka.

MARIÁN SERVÁTKA – filológ, pedagóg, publicista a diplomat. Narodil sa 7. novembra 1951 v Hnilčíku. Vyštudoval slovenskú a poľskú filológiu. Je iniciátorom založenia nového lektorátu slovenského jazyka na Sliezskej univerzite v Katoviciach a autorom prvej učebnice slovenského jazyka pre poľských slovakistov a slavistov Podstawy jezyka slowackiego (1983) i učebnice Jezyk slowacki dla poczatkujacych (1990), ako aj spoluautor prvej konverzačnej príručky Minirozmówki slowackie (1984, 1987). Odborne sa venoval výskumu slovenského jazyka na Spiši v Poľsku, počas ktorého zozbieral aj viacero zamagurských rozprávok. V roku 1993 sa stal prvým veľvyslancom Slovenskej republiky v Poľsku a na Litve. Počas pôsobenia vo Varšave inicioval založenie lektorátu slovenského jazyka na Varšavskej univerzite. Aktívne spolupracoval tiež s predstaviteľmi slovenskej menšiny v Poľsku. V rokoch 1998 – 2002 bol veľvyslancom Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Po návrate na Slovensko pracoval ako poradca prezidenta slovenskej republiky a v rokoch 2008 – 2013 pôsobil ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Bieloruskej republike, kde okrem iného založil ďalší lektorát slovenského jazyka. Je nositeľom viacerých vyznamenaní, o. i. Rytierskeho kríža Rádu za zásluhy pre Poľskú repub liku (1987), Medaily Komisie národného vzdelávania (1988), Ekumenic kého kríža s hviezdou Rádu sv. Brigity (1977) či Rytierskeho kríža Rádu Pia IX. (2000)

OBSAH:
Pastierik na zlatom voze
Ako žobrák skúpu mlynárku zo sveta zniesol
O chudobnom šustrovi
O zázračnom zrkadle sklára Jašeka
Ako Sobek z Čiernej Hory v Jurgove slúžil
Mladý gazda a Smrťka
O Kurasufke
Ako figliar Jendruš lakomého krčmára vytrestal
Piena ruža
O fridmanskej boginke
O divých ženách z Oblazovej skaly
Volky od Zlatého potoka
Ako pastierik Jendruš z Veľkej Lesnej čertov prekabátil a čarovné husle si vyslúžil
Ako bača naučil panského psa čítať
O žene, čo veľa pila
Ako Gacek muzikant s vlkmi hral
Zvedavá mlynárka
Ako ženu a muža z raja vyhnali
O Sylonekovi
Prameň lásky