Ján Litvák v Oranžovej tráve pokračuje v hľadaní vlastného jazyka, samoreči, ktorá by najlepšie vyhovovala jeho snahe dostať sa za tajomstvá vecí. Aby sa tam dostal, vedome sa pohybuje na pomedzí rôznych žánrov. Sem-tam sa zablysne priezor zo sveta hmoty. A vtedy je to čistá poézia. iPodliak iPodliak s iPodom hľadí meravo pred seba, či kráča do schodov, či zo schodov. Čiastočne zdrôtovaný, čiastočne zbezdrôtovaný, dôkladne zaočkovaný.