Najznámejšie literárne prúdy vo francúzskej literatúre 19. storočia, počnúc sentimentalizmom cez preromantizmus k romantizmu zavŕšili urputný boj s pretrvávajúcim klasicizmom predchádzajúcich storočí. V literárnom virvare Júlovej monarchie sa stretáva oficiálne angažované umenie (l’art utile) so zástancami umenia pre umenie (l’art pour l’art) a k upadajúcemu romantizmu sa vynára mocný rival – realistická tvorba Balzaca a Stendhala. V druhej polovici 19. storočia na intelektuálnom pozadí rozmachu vedy a filozofie pozitivizmu sa zrodí hnutie Parnasu. Vedúcou osobnosťou poézie sa stáva Charles Baudelaire a v románovej tvorbe Flaubert, bratia Goncourtovci a Emil Zola, zakladateľ naturalizmu. Fenomén prekliatych básnikov (Rimbaud, Verlaine a ďalší) sa na konci storočia stretáva s dekadentným pohybom a symbolistickým hnutím, i so spätným pohybom tzv. románskej školy či neo-romantizmu Edmonda Rostanda (Cyrano z Bergeracu). Francúzska literatúra 19. storočia tak predstavuje úchvatný a dramatický obraz neustále sa meniacich literárnych zoskupení a ich urputný boj o miesto na mape literárnej histórie. Slovenský text