Philip bol pacient, ktorému renomovaný psychoanalytik Julius Hertzfeldt pred dávnymi rokmi nedokázal pomôcť a vyliečiť ho zo závislosti od sexu. Ich životné cesty sa opäť pretnú v čase, keď je Julius náhle konfrontovaný s vlastnou smrteľnosťou a ochorenie, ktorému čelí, ho prinúti klásť si otázky o význame svojho života. Pri stretnutí s Philipom zistí, že je stále rovnako arogantný a sebastredný, ale svojej závislosti sa údajne zbavil – a to síce čítaním diela nemeckého pesimistického filozofa Arthura Schopenhauera, ktorý do filozofie vniesol telesnosť. Yalom sa v tejto knihe venuje veľkým témam: strate, pátraniu po zmysle života a sexuálnej túžbe. Je to však aj príbeh posledného roka starnúceho psychiatra a jeho terapeutickej skupiny. Prelínajú sa v ňom príbehy ľudí zo súčasnosti s osudom veľkého nemeckého filozofa, v ktorého dielach niekto mohol nájsť útechu, aj keď rovnako tam bola aj beznádej. Irvin D. Yalom (1931) je emeritným profesorom psychiatrie na Stanfordovej univerzite, zaraďuje sa k tzv. existenciálnej psychoterapii. Je autorom literatúry faktu o psychoterapii, románov a poviedkových kníh. V psychoterapeutickej praxi sa preslávil netradičným prístupom k pacientom. Ľudský život je podľa Yaloma vymedzený štyrmi skutočnosťami, na ktoré človek musí reagovať: izoláciou od druhých, nezmyselnosťou, smrteľnosťou a slobodou. Naše duševné zdravie závisí práve od spôsobu reakcie na tieto podnety. Okrem románov Keď Nietzsche plakal a Liečba Schopenhauerom (tretiu časť tejto voľnej filozofickej trilógie s názvom Problém Spinoza pripravujeme) a poviedkovej knihy Mama a zmysel života a Všetko trvá krátko, vyšla v slovenčine aj jeho autobiografia Ako som sa stal sám sebou.