V roku 1535 vychádza v Ríme dielo Dialoghi d’Amore, ktoré napísal židovský mysliteľ Jehuda Abravanel, známy pod menom Leone Ebreo. Obsiahle a tajomné dielo napísané formou fiktívneho dialógu medzi mužom a ženou sa stalo jednou z najčítanejších kníh európskej kultúry v období 16. a 17. storočia. Príťažlivosť pre rozmanité intelektuálne a umelecké publikum získalo vďaka synkretickému charakteru a jedinečnosti Leonovej filozofickej vízie. Pre mnohých bolo dielo renesančnou encyklopédiou, bludiskom alegorických interpretácií pohanskej mytológie, súperiacich kozmológií, biblickej exegézy, židovskej kabaly alebo komentárov k antickej filozofickej tradícii. Práca, ktorá si všíma vybrané otázky Leonovej filozofie (inšpiračné zdroje, ontologický a kozmologický princíp lásky, vzťah židovskej a pohanskej múdrosti, hľadanie spoločného jazyka mýtu a filozofie) je úvodnou štúdiou k porozumeniu diela, ktoré predstavuje filozofický a umelecký klenot renesančnej epochy.