Klasická koncepcia politiky podáva zásady realizácie politiky v duchu klasickej filozofie. Rozvážna realizácia spoločného dobra spresňuje obsahovú náplň politiky, teda to, čo je v nej najdôležitejšie a má byť prítomné tak v politickej praxi ako aj v teórii. V praxi by politika mala slúžiť človeku a iba jemu. Teoreticky by sa politické princípy a systémy mali formulovať tak, aby ich cieľom bolo predovšetkým spoločné dobro, aby politika zaručovala plný ľudský rozvoj a bola spojená s etikou, pretože je to teória spoločenského života. Už starovekí grécki filozofi stáli pred skutočnosťou množstva foriem spoločenského života, ktorá z metód spoločenského života je v zhode s ľudskou prirodzenosťou a nakoľko trvalosť metódy záleží od človeka. Človek je rozumná a slobodná bytosť, schopná sebaur-čovania a rešpektovania uznaných spoločenských zásad. Dokáže spolupracovať na realizácii a vedení spoločného dobra. Diskusia nad týmito otázkami trvá dodnes a je obsiahnutá v otázke: o akú civilizáciu ide, kolektivistickú, režimom projektovanú ako ideálnu, alebo personalis-tickú, získavanú skúsenosťou, porovnávaním známych civilizácií (vízií sveta a človeka), ako aj rozpoznávania ich antropologických dôsledkov.