Literárna tvorba sprítomňuje Kuzmányho predstavu o obrode slovenskej spoločnosti, pričom sa usiluje riadiť dvomi duchovnými hodnotami – pravdou a mravným dobrom.

Posledná knižná edícia výberu básnických textov Karola Kuzmányho vyšla pred viac ako dvadsiatimi rokmi v edícii Pavla Vongreja s názvom Sláva šľachetným (1993) a román Ladislav spolu s priekopníckou prácou slovenskej estetiky O kráse vyšiel naposledy v roku 1968 vo vydaní pripravenom Milanom Pišútom. Tieto dve výberovo koncipované edície z Kuzmányho rozsiahleho diela boli nadlho poslednými a jedinými novšími vydaniami autorových textov. Práve na pozadí týchto starších vydaní sa táto predkladaná edícia javí ako priekopnícka. Je potrebné oceniť najmä jej smerovanie ku komplexnosti, ktorá je v histórii vydávania Kuzmányho textov jedinečnou. Editorke sa v jednom zväzku podarilo sústrediť nielen základné Kuzmányho emblematické diela, ako je jeho román Ladislav, ktorý tvorí jeden z medzníkov vývinu staršieho slovenského románu, idylický epos Běla ako pokus o inováciu modelu slovenskej epickej poézie v predromantickom období či esteticky ladený opis O kráse, ale aj reprezentatívny a prierezovo koncipovaný výber z jeho rozsiahlej básnickej tvorby v jej žánrovej, tematickej, literárnoestetickej, ale aj jazykovej rôznorodosti a úryvky z jeho Cestovného denníka. Koncepcia edícia a jej vyvážená proporcionalita plasticky dokazuje komplexnosť Kuzmányho osobnosti reprezentujúcej typ angažovaného obrodeneckého intelektuála 19. storočia, integrujúceho do neopakovateľného harmonického celku spisovateľa, prekladateľa, estetika, publicistu, filozofa, kňaza a teológa.