Tri teatrologické štúdie o Shakespearovi v slovenskom divadle. Tri rozsiahle štúdie tejto knihy spája fascinácia obrazmi. Do obrazov vstupujú spomienky. Spomienky obrazy vynárajúce sa z úložnej pamäti sú v rozpore s verejným naratívom. Rozpor je produktívny. Posúva; presúva, aktivizuje nové konfigurácie medzi pamäťou a dejinami; prepisuje; reaktualizuje obrazy minulosti. Tri uvedenia Shakespeara v slovenskom divadle: jedno zabudnuté, druhé kultové, tretie neznáme. Všetky tri potvrdzujú radikálnu tézu T. Hawkesa: Shakespeare nemá významy, to my cez neho významy generujeme. Divadlo: verejný priestor. Pozície tvorcov, divákov (aj historikov): pevne ukotvené v ich dobe a spoločnosti. V ostbloku, na prelome milénia, (dnes). Shakespeare ako metanaratív.