Kríza politickej kultúry, recidíva extrémnych ideologických hnutí a rastúci pocit odcudzenia obyvateľov demokratických štátov od vlastných zastupiteľských inštitúcií a elít predstavuje výzvu nielen pre praktickú politiku ale aj pre teoretické uchopenie súčasných problémov. Kolektívna monografia troch autorov, členov Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave predstavuje reflexiu súčasnej krízy demokracií v postkomunistických krajinách, videnú v širšom časopriestorovom kontexte a teoretických súvislostiach. Tri kapitoly predstavujú v danom poradí: 1. teoretický úvod do problematiky demokracie, stability a zmeny politického systému (P. Krištof), 2. kritickú reflexiu a anamnézu vývoja smerom k súčasnej krízovej situácii v postkomunistických krajinách aj v rozvinutých demokraciách, spolu s náčrtom možných perspektív vývoja a výzvou k ďalším úvahám a bádaniu (T. Zálešák) a nakoniec 3. úvod do problematiky historickej genézy súčasného nacionalizmu na Balkáne s dôrazom na spoločnosť Slovinska (od slovinského autora prof. U. Pinteriča). Historický rozmer preberanej problematiky sa prejavuje aj v odsekoch venovaným neopomenuteľnej skutočnosti totalitných režimov 20. storočia (najmä v kapitole 2). Totalitné, extrémne a im príbuzné ideologické hnutia predstavujú zároveň predmet bádania v súvislostiach interdisciplinárnych, z ktorých niektoré sú v práci naznačené. Vzhľadom na rozsah je treba dané kapitoly chápať predovšetkým ako stručný úvod do oveľa rozsiahlejšej problematiky, a predstavenie výzvy, ktorá napriek už dnes objemnému spracovanému materiálu trvá a dnes opäť nadobúda na naliehavosti vo vysoko znepokojivých súvislostiach. Ide o úlohu, v ktorej sa potreba vyrovnávania sa s minulosťou spája s potrebou čeliť opätovnému ohrozeniu konštitúcie slobody a zastupiteľskej demokracie v mene rôznych falošných ideologických alternatív.