Okolnosti dnešného života nás nútia k novej interpretácii tých predstáv, cez ktoré sa k nám dostala dogma o transsubstanciácii, a to preto, aby jadro tohto učenia zostalo zachované, a pritom aby nanovo oslovovalo. (...) Potreba nájsť nové východisko pre interpretáciu eucharistickej prítomnosti je preto naliehavá. Pomocou moderných autorov chcem najprv ukázať, aké je toto nové východisko: ide o nie prírodnofilozofický, ale antropologický, a tým aj formálne sviatostný spôsob uvažovania. (...) Nové chápanie zvláštnej eucharistickej prítomnosti sa predovšetkým snaží umiestniť ju do rámca reálnej prítomnosti Krista vo veriacom človeku a v zhromaždení spoločenstva veriacich. Takto sa obnovuje ranokresťanské chápanie: špecifická eucharistická prítomnosť plní funkciu intímnejšieho sprítomnenia Krista v každom jednotlivom veriacom a v celom spoločenstve. (Edward Schillebeeckx) Slovenský preklad.