Popri zrevidovaní skutočného Scotovho diela aj niektoré Scotove dejinné i osobné okolnosti umožňujú vytušiť rozmer a črty jeho spirituality a zároveň predložiť, ako sa v jeho myslení a písaní prejavuje jeho mimoriadna inteligencia i jedinečná duchovná osobnosť. V línii františkánskeho súladu medzi teóriou a praxou môžeme uvažovať o Scotovej programovej téze, podľa ktorej teológiu chápe ako praxis. V úvode spisu Ordinatio jednoznačne tvrdí, že o Bohu nie je možná špekulatívna veda, t.j. poznanie, ktoré si neuchováva podstatný vzťah k vôli, ktorej predkladá božské dobro a volá ju k láskyplnej odpovedi na toto nekonečné dobro. Slovenský preklad Ján K.Balász