Erik Jakub Groch je výrazný predstaviteľ slovenskej ponovembrovej lyriky; na prelome milénií invenčne ovplyvnil najmä formovanie modernej spirituálnej výpovede. Jeho zbierka Druhá naivita. Zobrané a nové básne a príbehy (2005) bola v ankete PLAV-u (Platforma pre literatúru a výskum) Tri desaťročia slovenskej literatúry (1989 - 2019) vyhodnotená ako jedno z kľúčových diel tohto obdobia. Neprvoplánovo upriamuje pozornosť na javy ako elementárnosť, blízkosť, obnažovanie, rozjasňovanie či odovzdanosť. Prenikavou básnickou dikciou komunikuje napätie medzi jednoduchým a zložitým, bezprostredným a reflektovaným v skúsenosti i v jazyku.