Sú Vianoce. Starší muž šoféruje auto cez Škandinávske vrchy. Zrazu si všimne, ako sa v tme pred ním čosi črtá. Len-len že stihne pribrzdiť a zastaviť. V snehových jazykoch tvoriacich sa pred autom stojí malý chlapec. Má modré pery a na hlave nasadené jelenie parohy. O štrnásť rokov nájdu v neďalekom horskom jazere telo zavraždeného dievčaťa oblečeného v baletnom úbore. Na brehu stojí fotoaparát pripevnený na statív. Vo vrese pri brehu nájdu vytrhnutú stranu z detskej knihy Bratia Levie srdce. Vyšetrovateľku Miu Krügerovú stále máta smrť jej dvojčaťa a jej kolega Holger Munch si vzal neplatené voľno, aby sa postaral o svoju dcéru. Čudný a spletitý prípad ich však čoraz viac vťahuje do svojich osídel, hoci sú skalopevne presvedčení, že prípad čoskoro vyriešia. Vedia toho však až žalostne málo. O tom, čo ich čaká a neminie.


Ukážka z textu Holger Munch pracoval ako vyšetrovateľ vrážd takmer tridsať rokov, podobných prípadov však nebolo veľa. Chladnokrvné. Vykalkulované. Naplánované. Akoby si niekto užíval každú jednu sekundu. Smrť. Vražda. Samozrejme, nezainteresovanému človeku to znelo príšerne, čo bola pravda, pre všetkých zúčastnených však bolo riešenie prípadov zväčša veľmi jednoduché. Motív vraždy býval jasný. Žiarlivosť. Nenávisť. Pomsta. Často v kombinácii s nejakým opiátom. Ľudská povaha. Ľahko vysvetliteľná. Prípadov, v ktorých nedokázal Munch zrekonštruovať to, čo vražde predchádzalo, a zároveň odhaliť páchateľa spomedzi podozrivých, by dokázal spočítať na prstoch jednej ruky. Prirodzene, mohlo to chvíľu trvať, jeho prvá myšlienka sa poväčšine ukázala správna. Toto alebo tamto? 


Z nórskeho originálu Gutten som elsket radyr (Vigmostad & Bjorke, Bergen, 2018) preložili Zuzana Inczingerová a Lenka Kočišová.