Gizela Munková patrila do židovsko-kresťanskej rodiny. Na jar roku 1945, na sklonku druhej svetovej vojny, zahynula ako zajatkyňa nemeckých koncentračných táborov. Rovnako ako jej syn Juraj, manžel František a starší syn Tomáš, ktorý bol jezuitským novicom. Mala štyridsaťštyri rokov. Túto mimoriadne ušľachtilú ženu autenticky približuje text jej zápiskov z cesty do Istanbulu. Z Bratislavy, kde jej rodina vtedy žila, sa tam vydala loďou po Dunaji a vlakom v roku 1933. Niekoľko strán svojho takpovediac reportážneho textu, ktorý pretkáva krátkymi úvahami, napísala zrejme predovšetkým pre svojho manžela Františka. Odhaľuje sa v ňom nezvyčajný pozorovací talent, hlbokpoznanie ľudských charakterov, spoločenská bezprostrednosť a náboženská úprimnosť tejto inšpiratívnej Židovky, matky a manželky, ktorá sa stala horlivou kresťankou.