Jurolek je mysliteľský typ básnika, ale ani filozofia jeho textu nie je výkladová, nevystavuje sa na obdiv. Prekvapuje a udivuje jednoduchosťou vyjadrenia niekedy zložitých obsahov, čím sa približuje kóanu, stavom osvietenia, keď čitateľ pocíti najskôr radosť z objavu a vzápätí aj akési očisťujúce až katarzné povznesenie. Jurolekova Bukolika nehľadá hodnotu v idyle, ona hodnotu vytvára a vidí ju v sústredení sa na existenčne podstatné, aj keby ním mala byť len zdanlivá drobnosť. Mimocivilizačné, prírodné scenérie Jurolekových básní nie sú prázdnou kulisou, sú naplnením, zmyslom, „rozuzlením“, v zápase o vnútorne čistého človeka.

Rudolf Jurolek (1956) vydal sedem zbierok básní, okrem iných Život je možný, Smrekový les, Poľné kvety. Naposledy mu vyšla próza Pán Ó. So Slávkou Rude-Porubskou z nemčiny preložil básnickú zbierku Michaela Donhausera - Brečtan.  

57. zväzok edície Mušľa
Ilustrácie Rastislav Podoba