V poradí ôsma knižka básní viacrozmerného a viacžánrového autora. Monotematická skladba reflexívno-lyrických textov. Ústredným motívom autorskej výpovede je samota človeka uprostred ľudskej spoločnosti, vygenerovaná nedávnymi pandemickými situáciami a súvisiacimi udalosťami. Autor sa prihovára fiktívnej lyrickej hrdinke – Barbare, ktorá je inšpirovaná legendárnou Barbarou z azda svetoznámej básne Jacquesa Préverta.

Vo voľnom verši skladby zaznievajú prévertovské tóny romancí a valéryovské alúzie „čistého“ verša. Autor rozohráva hru symbolov, svetiel i prítmia, spevov i mlčania, nehybnosti i tanca.