
Recenzia
Ľudská zloba
Čas vos - Alena Mornštajnová, Host 2025
Alena Mornštajnová opäť pozýva čitateľa do českého malomesta. Malebné námestíčko, mešťania, ktorí sa navzájom poznajú, pokojné a skromné životy. Príbeh začína ešte pred nežnou revolúciou, keď všetci mali „rovnaké nič“ a súčasne všetko, čo potrebovali, tak nebolo si čo závidieť. Nebolo? Keď sa chce, tak sa samozrejme dá.
V starej mestskej zástavbe žijú šťastný život Barborini rodičia družne spolu s prarodičmi. Príde však deň, keď sa „mladí“ s 15ročnou jedinou dcérou náhle bez vysvetlenia odsťahujú do vzdialenej Opavy. Barbora najprv trucuje, prídu však iné väčšie problémy a vyriešenie tajomstva odchodu si odkladá do dospelosti.
Na konci mesta, v záhradnom dome žije iná rodina. Presnejšie, v súčasnosti už len mladší z dvoch synov, ktorého má miestne spoločenstvo trochu za čudáka. Samotár, introvert s obrovskou láskou k prírode a predovšetkým divému vtáctvu. Vtáčnik (Ptáčník). Nikto inak Mirka nevolá. Príbeh jeho rodiny je druhou líniou, zipsovite sa prelínajúcou s Báriným rozprávaním. Jeho detstvo je o poznanie horšie, o to viac si vychutnáva svoju samotu v dospelosti. Na jeho každodennej ceste do lesa sa jedného dňa objaví Bára - nová majiteľka susedného domu a obaja po čase zistia, že si majú čo povedať.
Alena Mornštajnová napísala príbeh o tichom, plíživom zle. O každodennej dávke jedu, ktorá postupne človeka spaľuje a ničí. Príbeh s tragickými následkami napísala veľmi umne. Opísala mechanizmus ohovárania ako infekciu, ktorá najprv pomaly a v kritickom momente ako záplava sa rozšíri po celom mestečku. Ľudia sú v domnelej sebaobrane ako osy. Čas ôs je v auguste, čas ľudských ôs hocikedy. Vždy.
Ako dopadne pátranie po dávnych udalostiach a prípadných svedkoch? Každopádne Bára popri nosnom príbehu zažije ešte jedno veľké prekvapenie. Ani dobré, ani zlé, ale stojí za to. Ak pani Mornštajnová varí, verím že veľmi dobre a s veľkou fantáziu, pretože presne také príbehy píše.
Miro Navrátil
Od Aleny Mornštajnovej máme veľa výborných kníh.
