Článok
S Janou Oľhovou vo vlaku
Nespúšťaj oči z trate (Tereza Oľhová, vlastným nákladom 2019)
Ak sa do knihy začítate, spoznáte presne tie príbehy s bizarnými cestujúcimi v podnapitom stave, rómskymi spolucestujúcimi s neuveriteľnými ponukami i prosbami, aj „spolucestu“ s úplne normálnymi ľuďmi, z rozprávaní ktorých bystrá pozorovateľka J.O. vydoluje niečo nevšedné a zaujímavé.
Deti (dnes už dospelé) porozprávajú zážitky so zaneprázdnenou matkou, ktorej neraz dobiehali na martinskú stanicu so zabudnutými kľúčmi alebo peňaženkou. Narodeninovú oslavu jednej z dcér mama J. taktiež ukončí 7 minút pred odchodom vlaku (a to má na stanicu nejakých 5 minút chôdze). Jednoducho sa bavíte (osobne som bol až nervózny z jej „pohoďáctva“, keďže sa snažím vyhýbať dopravnému stresu. Pritom nakoniec stresovala asi často aj Jana O.)
Knižka je bohato ilustrovaná kolážami, karikatúrkami a dokonca technickými výkresmi. – To bol dôvod , prečo som sa pustil do jej čítania. Ktorá poviedková kniha obsahuje výkres koľajiska stanice Vrútky-nákladná stanica a bokorys a pôdorys rýchlikovej súpravy Pendolino?
Drobná výčitka grafikovi – ako sa hovorí, v pdf to vyzerá výborne, v tlači to môže vyzerať ináč.
Nadpisy kapitol (poviedok) ako aj text na obálke je vysádzaný fontom, ktorý je pri zmenšení menej čitateľný, aj keď určite elegantný. Taktiež v texte bolo použité pekné pätkové písmo (možno mohlo byť použité vzdušnejšie riadkovanie ) s veľmi frekventovaným, ale neprirodzene vyobrazeným písmenom „ť“, ktorého mäkčeň som vždy (kým som si nezvykol) čítal ako index poznámky. To je však len moja osobná výhrada. Inému čitateľovi to možno vadiť nebude.
Miro Navrátil