Táto kniha skúma cez svoje postavy pominuteľnosť, absurdnosť, ale aj nekontrolovateľnosť ľudského života. Jej časti nasledujú po sebe ako diely spoločnej cesty, ktorá vedie dovnútra ústrednej témy, odkiaľ sa však vetví ďalej, do ďalších ideí a situácií, ktorých pochopenie a spoločné rozuzlenie sa stráca v nedohľadne. Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Je to román o koncoch a o začiatkoch, o začiatkoch a o umení, o umení a o ľudskom bytí.