Keď sa pozrieme okolo seba, vidíme pochmúrny svet: vojny, chudobu, hladomor, prírodné katastrofy, sociálne konflikty. Napriek tomu nemôžeme ostať pasívni, uzavrieť sa do seba, rezignovať. Nemôžeme stratiť nádej. Prijmime pozvanie pápeža Františka vykročiť na cestu nádeje. Nemýľme si ju však s falošným optimizmom či so zatváraním očí pred realitou. František upriamuje našu pozornosť na znaky nádeje, ktoré nachádza vo všetkom, čo nás obklopuje: v tvári ženy, ktorá nosí pod srdcom nový život, v tvári chudobného človeka, utečenca hľadajúceho lepší zajtrajšok, v tvári vojaka a civilistu, ktorí sa modlia za návrat domov, alebo starca a dieťaťa, ktorí kráčajú ruka v ruke, slobodne a bezpečne. Poukazuje na konkrétne kroky, aby sme prostredníctvom nádeje vybudovali lepší svet a zároveň čelili veľkým výzvam budúcnosti, ako je rozvoj umelej inteligencie a dôsledky klimatických zmien. Staňme sa teda pútnikmi nádeje, ktorá nám dáva silu vkročiť do neistej budúcnosti a kráčať vo svetle. Pretože nádej nikdy nesklame.